Laugavegur Trek s Dobroduhom 2021

30.09.2021

"Predstav si miesto, kde sa budeš cítiť neuveriteľne slobodne v lone krásnej prírody. Nebudeš riešiť prácu, internet, emaily, facebook, telefón... Absolútny reset. Všetko potrebné si nesieš na chrbte, vietor vo vlasoch, slnko, mraky, dážď, sneh, pri troche šťastia aj polárna žiara. Ak chceš tieto pocity zažiť aj Ty, poď s nami na Island, vyjdi zo svojej komfortnej zóny a vydaj sa s nami na Laugavergur trek" ... tak takáto správa mi v jeden deň cinkla na messenger. Samozrejme, že mala aj pokračovanie, ďalej mi však čítať netrebalo a vedela som, že moja odpoveď bude "ÁNO".

Následne, po mojej odpovedi som začala googliť, čo obnáša Laugavergur trek, kde sa to vlastne nachádza, akú krajinu trek pretína...do toho samozrejme pracovné povinnosti, ktorých teda málo nebolo, riešenie už kúpeného bytu, jeho zariaďovanie, hlavne sa rozhodnúť ako naložiť s touto investíciou.. No proste úplne vhodný čas na dovolenku (samozrejme irónia). Ale dala som sa nahovoriť a lepšie som učiniť ani nemohla, a šla som sa na Laugavegur trek.

Turistický chodník medzi Landmannalaugarom a Þórsmörkom je jednou z najobľúbenejších turistických trás na Islande. National Geographic ju označil za jednu z najkrajších trás na svete.

Je nezvyčajné nájsť v krajine toľko rozmanitostí. Chodník prechádza neuveriteľne farebnými horami, čiernou obsidiánovou lávou, syčivými horúcimi prameňmi, riekami čistými ako zrkadlo, čiernou piesočnatou púšťou a končí v bujnej zalesnenej oblasti. Mnohí sa rozhodnú zakončiť trek aj túrou cez nádherný Fimmvörðuháls a skončiť v Skógar. Chodník z Landmannalaugaru do Þórsmörku je rozdelený do štyroch turistických dní, ale postupne..

Prílet na Island

Príchod na letisko v Keflaviku, kde sme si prenajali autá..a výlet môže začať. Prvý deň, samozrejme spoločenský - čo sa stalo na Islande, na Islande aj ostane :) ...

Dva dni sme venovali Islandu - "must see in Island" - Seljalandsfoss a Skógafoss, Black send beach a podobne. Presne tieto prírodné, živelné dobrodružné výlety môžem. Na takýchto miestach si neoddýchne telo ale hlavne moja myseľ.. Island, to je ostrov rozmanitej prírody, kde sa v jeden deň dokáže vystriedať slnko, dážď, sneh, víchrica. Ostrov Vám ukáže svoju krásu v každom jednom období. Krajina Hobitov, už som len čakala kedy nejakého uvidím. Pocitovo radím Island k Mongolsku, tie pocity, ktoré v týchto krajinách zažívam je ťažko popísať...Akokeby všetky starosti, ktoré ste si niesli na chrbte sa vyriešili samé, pracovné, partnerské...duša nie je zaťažená ničím, len chce nasávať tú krásu a spoločnosť ľudí. Čistá myseľ.

Presun autobusom do Landmannalaugar

Laugavegur trek môže začať...Je výlučne na Islandskom cestnom úrade, aby rozhodol, kedy sa tieto cesty v rámci treku otvoria, v závislosti od snehových podmienok a ako sa cesty po zime udržali.

Ako dlho trvá trek?

Dĺžka treku závisí od fyzickej kondície toho ktorého jedinca. Niektorí prebehnú dĺžku trasy v jednej etape, zatiaľ čo iným je potreba cca 4 dní, čo bol aj náš prípad, a to z toho dôvodu, že my sme krajinou nechceli len prebehnúť, chceli sme si užiť všetky tie fantastické a krásne miesta.. Po mojej skúsenosti, by som poradila, že je ozaj dôležité vyčleniť si na túru dostatok času, pretože iba vtedy dokážete precítiť všetky tie emócie, ktoré sú s týmto trekom spojené. A že tých emócií málo nebude, to mi môžete veriť.

Trasy

Celá trasa je dobre značená, takže nebezpečenstvo zablúdenia je minimálne. Avšak v zlom počasí a hmle, keď sa viditeľnosť blíži k nule, sa však všetko zmení. Platí to najmä počas prvých dvoch častí trasy, z Landmannalaugaru po Hrafntinnusker, a potom dole k jazeru Álftavatn. V tejto časti cesty je veľa hmly, zlé počasie a začiatkom leta môže byť táto oblasť pokrytá snehom. Musíte mať na pamäti, že sa nachádzate uprostred islandskej divočiny, ktorá dosahuje nadmorskú výšku viac ako 1200 metrov. Musíte byť pripravení na každé počasie, dokonca aj na snehovú búrku v polovici júla. Zatiaľ čo niektoré rieky na ceste majú lávky, minimálne tri rieky je potrebné prebrodiť. Vo všeobecnosti, nie je ťažké ich krížiť, ale môžu rásť bez chvíľkového povšimnutia, a to hlavne v čase silných dažďov. Musíte byť mimoriadne opatrní. Mobilný signál na chodníku je útržkovitý, ale mali by ste byť schopní nájsť spojenie v blízkosti všetkých chát okrem Emstur, kde musíte ísť do kopca, aby ste chytili telefónny signál.

Ktorým smerom začať?

Vzhľadom na obľúbenosť trasy je to počas leta jednosmerná trasa, tradičnou cestou je z Landmannalaugar na juh do Þórsmörku. Takmer všetci Islanďania, ktorí sa vydajú na túru do Laugaveguru, idú cestou zo severu na juh, z Landmannalaugaru do Þórsmörku , keďže chodník klesá týmto smerom. Navyše pohľad, ktorý sa Vám otvára cez južnú časť chodníka, Álftavatn a južný ľadovec z Jökultunguru, je čistou mágiou a navždy zostane v pamäti tých, ktorí to zažili.

Chaty a kempingy

Po ceste je šesť chatiek a kempingov, všetky vo vlastníctve Ferðafélag Íslands (Island Touring Association, FÍ). Všetky chatky po ceste majú aj kemping, treba mať však na pamäti, že je absolútne zakázané stavať stan mimo určených oblastí v prírodnej rezervácií.

Ferðafélag Íslands, Islandská turistická asociácia (FÍ) prevádzkuje 40 horských chát po celom Islande. O chaty pozdĺž najobľúbenejších turistických chodníkov, ako je Laugavegur trek, je veľký dopyt, a preto je pre turistov nevyhnutné, aby si ubytovanie vopred zarezervovali. Dostupné ubytovanie na islandskej vysočine môže znamenať veľa hodín chôdze, preto je potrebné naplánovať si cestu podľa toho. Pri pobyte v islandskej chate si musíte priniesť vlastný spací vak, pretože nie sú k dispozícii spacie vaky ani prikrývky. Na chatách je teplo, takže spacák nemusí byť arktickej kvality. Vo väčších chatkách môžete čakať tečúcu vodu aj toalety, ale v niektorých menších chatkách si budete musieť naniesť vodu z neďalekého potoka a použiť latrínu/prístrešok. Upozorňujem, že vo väčšine islandských chát nie je možné kúpiť teplé, hotové jedlá. Na pešiu turistiku na Islande si teda budete musieť priniesť vlastné jedlo. Výnimkou sú chaty pozdĺž obľúbeného turistického chodníka Laugavegur. Tam všetky chatrče predávajú nejaké zásoby, ako napríklad sušené jedlo, vodu a cukríky, ako aj turistické sporáky a plyn. Len v Langadale a v Þórsmörku je možné kúpiť si pivo a víno.

Okrem toho, vo všetkých chatrčiach okrem tých najväčších, nemôžete zanechať žiadne odpadky, musíte ich odniesť so sebou späť do nížiny. Za kempingový poplatok môžete kempovať v blízkosti chát, ale kempingoví hostia si musia priniesť vlastný sporák a náčinie, pretože nemôžu využívať kuchynské zariadenia v chatkách.

Denní hostia, teda tí hostia, ktorí navštívia iba časť dňa a nezdržiavajú sa v chatkách alebo nekempujú v blízkosti, budú musieť zaplatiť poplatok za zariadenie pri použití zariadení chaty, ako je prístrešok na obed, WC alebo vonkajší gril.

Pravidlá chaty

Čistota, poriadok a ohľaduplnosť voči spolucestujúcim sú veľmi dôležité. Cieľom týchto jednoduchých pravidiel chaty, je zabezpečiť pohodlný pobyt pre turistov a iných cestujúcich.

Ak je dozorca k dispozícii, poraďte sa s ním o vašej rezervácii, kde budete spať a o špecifických pravidlách chaty
Nočný kľud je od polnoci - do siedmej nasledujúceho rána
V chate nenechávajte žiadne topánky. Turistické topánky nechajte vo vstupnej hale
Fajčenie vo vnútri koliby je prísne zakázané po celý čas
Nechajte varnú zónu čistú a upratanú
V prípade potreby pridajte vodu do veľkého hrnca na kuchynskom sporáku
Pri odchode sa prosím uistite, že chata je čistá a uprataná
Nezabudnite zaplatiť za ubytovanie a vybavenie
Nezanecháte svoj odpad

Na Island chodíte za prírodou,

treba mať preto na pamäti: Čisté prostredie = Krásna príroda!

Landmannalaugar-Þórsmörk

Nižšie je podrobný popis klasickej turistickej trasy Laugavegur, teda z Landmannalaugaru do Þórsmörku. Chodník je rozdelený do štyroch turistických dní. Každý, kto ide po chodníku Laugavegur prvýkrát, by si mal nechať dostatok času na dokončenie túry, a tak si užiť pestrú turistiku.

Landmannalaugar-Hrafntinnusker - 12 km., 4-5 hod. Prevýšenie 470 m

Táto prvá časť trasy je v kilometroch najkratšia, ale keďže nahromadené prevýšenie je takmer 500 m a toto je prvý deň túry, mnohí ľudia považujú túto časť za trochu namáhavú. Počasie je v týchto oblastiach nestabilné a často je potrebné chodiť v snehu, čo ešte viac zvyšuje náročnosť. Realita je taká, že turisti môžu spotrebovať všetku energiu, ktorú majú, aby prešli touto prvou časťou chodníka.

Prvá časť vedie hore k lávovému poľu Laugahraun, pretína ho, potom smeruje dolu kopcom a potom opäť stúpa na náhornú plošinu, tesne pod Brennisteinsaldu. Je dobrý nápad na chvíľu sa zastaviť a rozhliadnuť sa po úžasných výhľadoch, flóre, horách a roklinách vo všetkých farbách dúhy. Cesta vpred je celá do kopca, ale nie je extrémne strmá. Ďalším cieľom je Stórihver, krásne vegetačné miesto hneď vedľa gejzíru, kde sa môžete zastaviť, oddýchnuť a spraviť si napríklad párky v horúcich prameňoch vody. Odtiaľto je to k chate Höskuldsskáli pri Hrafntinnusker asi hodinu chôdze. Táto časť chodníka je často pokrytá snehom. Tu je aj najväčšie riziko hmly. Je potrebné zdôrazniť, že turisti si musia dávať pozor a riadiť sa značkami.

Hrafntinnusker-Álftavatn - 12 km. 4-5 hod. Klesanie 490 m

Cesta z Hrafntinnusker vedie po svahoch Reykjafjöll. Táto oblasť je dno doliny, ktoré je väčšinou ploché, ale je tu niekoľko roklín, ktoré by sa mali prechádzať obzvlášť opatrne, pretože sú často do polovice plné snehu. Ak sú počasie a viditeľnosť dobré, odporúča sa absolvovať extra túru na Háskerðingur, najvyššiu horu v oblasti, 1281 m. Túra trvá asi 1-1,5 hodiny. Našľapujte opatrne, v ľade tesne pod vrcholom sú často trhliny. Vrchol je však počas leta zvyčajne bez snehu. Chodník vedie hore a dole cez niekoľko roklín, až kým nedosiahne okraj Jökultungur, s neporovnateľnými výhľadmi na celý chodník a tri ľadovce Tindfjallajökull, Eyjafjallajökull a Mýrdalsjökull. Cesta dolu k Jökultungur je dosť strmá a kamenistá, takže buďte opatrní. Na dne Jökultungur vás čaká rieka Grashagakvísl, ktorú možno v niektorých prípadoch prekonať po snehovom moste. Ak nie, treba sa brodiť pešo. Voda v Grashagakvísl má čerstvú a dobrú vodu na pitie, odtiaľ vedie ľahká cesta na juhozápad k chate pri jazere Álftavatn.

Álftavatn-Emstrur - 16 km. 6-7 hod. Klesanie 40 m

Z Álftavatnu ide chodník východným smerom cez Brattháls a pokračuje na východ do Hvanngilu. Rieka Bratthálskvísl je bez mosta a je potrebné ju prebrodiť pešo, čo je vo väčšine prípadov pomerne jednoduché. Z kopca nad Hvanngil je nádherný výhľad. V Hvanngil môžu turisti využiť toalety. Niektorí turisti uprednostňujú pobyt, tam namiesto Álftavatn. Z Hvanngilu je kúsok k rieke Kaldaklofskvísl, cez ktorú sa dá prejsť po lávke. Južne je ďalšia rieka Bláfjallakvísl, bez mosta. Vo väčšine prípadov nie je tak ťažké ju prejsť, ale je potrebná opatrnosť, najmä počas silného dažďa, keď môže rieka rýchlo rásť a čo aj v našom prípade teda narástla.

Emstrur-Þórsmörk - 15 km. 6-7 hod. Klesanie 300 m

Chodník smeruje na východ od chát v Botnar. Zakrátko sa dostanete k mostu cez rieku Syðri-Emstruá. Rieka sa vlieva do úzkeho hlbokého kaňonu, ktorý siaha väčšinu cesty po Entujökull. Chodník prechádza cez dve malé rokliny, Slyppugil a Bjórgil. V každom z nich je malý potôčik s pitnou vodou, vďaka čomu je výborným miestom na oddych a obed. Po výstupe z druhej rokliny Bjórgil vedie chodník do Fauskatorfuru a postupne do oblasti s väčšou vegetáciou. Volá sa Úthólmar. Kopec smerom nahor, od rieky Ljósá sa nazýva Kápa a je posledným strmým kopcom na trase. Keď chodníky zídu z Kápy, turisti musia prebrodiť rieku Þröngá, ktorá vo väčšine prípadov nie je náročná, pokiaľ v predchádzajúce dni nepršalo. Prechod cez rieku je ale dosť kamenistý. V našom prípade bol prechod cez rieku extrémne náročný, pretože tok rieky bol prudký z dôvodu dažďov. Rieka označuje hranicu Þórsmörku, a teraz vás čaká už len niečo viac ako polhodinová túra cez príjemný les Hamraskógar, kým prídete ku chate Skagfjörðsskáli v Langidalur, Þórsmörk.

To boli základné informácie ako sa pripraviť na trek, čo so sebou vziať a čo nechať na ubytovni, aby ste to zbytočne nenosili na chrbte.

Čo dal tento trek mne, kam ma posunul a čo ma naučil??

Tento článok píšem v decembri, takže spätne memorujem na to, aká som bola pred trekom a aká som po ňom. Nehanbím sa napísať, že celých 57 km som sa držala na chvoste skupiny, išla som si svojím tempom, pri ktorom som vedela, že sa "neodpálim". A tie chvíle, ktoré som strávila sama so sebou, so svojimi myšlienkami, tak tie sú nezabudnuteľné. Nehovorím, že som vyšla zo svojej komfortnej zóny, celkovo to slovné spojenie rada nemám, ale na dno svojich síl som si párkrát siahla. Bola to cesta rozjímania a hodnotenia doterajšieho prežitého života. Tí, ktorí ma poznajú osobnejšie, lepšie, vedia o mojich životných prešľapoch, a že ich málo teda nebolo... Trek pre mňa znamenal osobnostný rozvoj, počas ktorého som zhodnotila svoje doterajšie pôsobenie na tejto zemi. Napriek všetkému, každej jednej chybe, každému jednému životnému pošmyknutiu, pádom, prepleskov, som sa nikdy nevzdala, a za to, kde som, že som tým všetkým prešla, vďačím svojej rodine a pár priateľom, ktorých zrátam na prstoch jednej ruky. Pretože iba oni stoja pri mne vždy, a viem, že ak budem mať akýkoľvek problém, tak tu budú pre mňa, a takisto aj ja pre nich. Je zaujímavé, že každý jeden môj "životný prešľap" mi do života priniesol PRIATEĽA, a za týchto ľudí som veľmi vďačná. Milujem čas prežitý s nimi. Akurát, dnes, som na stránke na facebooku čítala príspevok Som idealista: "Počas toho ako starneme, nestrácame priateľov. Iba prichádzame na to, ktorí sú tí praví." .... Zistila som, ako vzácny je čas strávený s PRIATEĽMI, kde môžete byť sama sebou, so svojimi chybami, omylmi a životnými prešľapmi. A preto sa vyhýbam spoločností ľudí, pri ktorých to nie som "JA", pretože nemôžem povedať to, čo si myslím. Musím byť niekým, od ktorého sa očakáva, že nebude hovoriť to, čo si myslí a bude konať podľa predstáv niekoho iného.

Áno, Island bol nezabudnuteľný zážitok. Moje emócie na 57 km treku sa striedali ako islandské počasie. Cestovanie s Jozo Terem DobrodruhSk a jeho Dobrodruh.sk je o prekonávaní strachu, siahnutie si na dno vlastných síl a v konečnom dôsledku je zistenie, že toho v živote zvládnete oveľa viac ako si o sebe myslíte. Paralelne so sebapoznávaním sú tu priateľstvá, ktoré vzniknú a ktoré nekončia vybalením batožiny. Sú to tí priatelia, ktorí s vami cestujú vlakom, ktorí vám a ďalším priateľom poskytnú ich penzión na sledovanie perseidov, nežné žieňa, ktoré vás podporuje v zlaňovaní a na zemi vás objíme tak silno, že nemôžete dýchať, človek, ktorý je vašou oporou pri brodení rozbúrenej rieky a vy ste mu oporou, keď stráca rovnováhu, priatelia, ktorí vás čakajú keď sa potrebujete zhlboka nadýchnuť a nabrať nové sily, a priatelia, ktorí vám poskytnú nocľah a spoločnosť pri čakaní na vlak, cestou na východ. Tak o tomto je cestovanie s hore menovaným, ako aj vysvetlenie pre všetkých okolo mňa, prečo to tak milujem..